prvé dni neboli ľahké,panička mi stále hovorí,aký som inteligentný a úžasný.Rýchlo si získala moju dôveru,krmila ma z ruky,už nemám taký strach z vodítka,a môžem s ňou spať v posteli.Robíme malé pokroky,lebo nepoznám skoro nič a musím sa veľa učiť.Chodíme 2x denne na pokojné miesto,kde som urobil prvé kroky,predtým som sa bál pohnúť.Naučil som sa aj zostať v aute bez divadla,keď ide panička na nákup.Stále mi hovorí,aký som skvelý a dostanem božtek na ucho.Našiel som tu miesto,kde sa moja duša hojí a som za to vďačný. Dátum pridania : 08.01.2021, 09:33 |